Aj napriek nepriaznivým predpovediam našich meteorológov sme sa 27. apríla 2019 stretli na autobusovej zastávke a vybrali sa na temnou povesťou opradenú skalu, ktorá sa týči nad Sklabinským Podzámkom.
Nakoľko ráno jemne spŕchlo, prišlo nás až päť. Nastúpili sme do autobusu do Sklabinského Podzámku. Okrem nás do autobusu nastúpia skupinka turistov, ku ním postupne pribúdali ďalší, a tak sme sa s nimi dali do reči.
Dozvedeli sme sa že sú z Mestského klubu slovenských turistov a bol s nimi aj ich predseda Pavol Královanec. Pre nás to bolo neuveriteľné, nakoľko sme sa chystali tento klub osloviť kvôli spolupráci. A keďže aj oni to mali namierené na Katovu skalu, ďalej sme už pokračovali spoločne.
Na zastávke v Sklabinskom Podzámku sme sa všetci zoznámili, predseda Ms KST Martin povedal svojim členom pár slov a už sme pokračovali po červenej značke na Katovu skalu. Chodník vedie najprv lúkou a potom lesným terénom, pričom začiatok výstupu je pomerne strmý. Pre niektorých z nás bol tento výstup dosť náročný, a tak sme trochu narušili časový harmonogram členov Ms KST Martin. Tí sa aj napriek tomu prispôsobili nášmu tempu a ak bolo treba ochotne nám pomáhali.
Na vrchole (927 m n.m., prevýšenie 377 m) sme si oddýchli a keďže bolo zamračené z vyhliadky na Veľkú Fatru, Turčiansku kotlinu a Lúčanskú časť Malej Fatry nebolo nič.
Urobili sme si pár záberov a pokračovali po červenej dolu po miernych serpentínach do Podhradia. Cestou sme si urobili ešte prestávku pri chate Urbáru, kde bolo ohnisko a kto chcel mohol si opiecť špekáčiky alebo slaninku.
Po krátkom občerstvení sme sa pohli ďalej, a pretože sme mali stále dobrý doprovod, tak namiesto do Podhradia sme sa vybrali cez lúky do Turčianskej Štiavničky, kde sme počkali na autobus.
V Martine sme sa rozlúčili s predsedom a členmi Ms KST Martin.
Verím, že sme našli nových priateľov a za ich pomoc a ochotu im chceme veľmi, veľmi poďakovať.
Ľudmila Kubašová